Začiatok futbalovej sezóny

Veľmi dôležitým míľnikom našej práce tu na misii v Lares bolo minulo pondelkové reunion (stretnutie) s padrem, Pedrom a Cleofe na ktorom sme preberali zmenu harmonogramu casity. Dôležitým je preto, lebo sme sa potrebovali porozprávať o našom fungovaní tu v casite ako aj vytvorenie priestoru pre naše kurzy a doučovania detí, na ktoré tu nebol vytvorený priestor a iba sa to tak plátalo a často to nevychádzalo. A pritom to od nás padre tak veľmi chcel.

Velký týždeň v znamení kríža

Náš Veľký týždeň tu v Lares začal predsa len trochu netradične. Dlho sme sa tešili na tieto najväčšie kresťanské sviatky a hlavne nato ako to prežívajú miestny “potomkovia Inkov”. Na Kvetnú nedeľu u mňa prepukla choroba, ktorá bola sprevádzaná vysokými horúčkami, hnačkami a bolesťami celého tela. Pravdepodobne to spôsobilo nejaké jedlo. Nakoniec som sa z toho dostala za niekoľko dní. Pomohli antibiotiká, injekcie a infúzia. Zistili sme, že si musíme dávať oveľa väčší pozor na jedlo, ktoré tu jeme. Aj keď to je niekedy veľmi ťažké – slovenská hygiena by tu zatvárala asi rad radom všetky obchody, reštaurácie, kafetérie...

Ide sa do školy

Prázdniny sa pomaly, ale isto skončili. Deti sa nám vrátili po prázdninách trošku oddýchnuté, vychudnuté a plné energie. Na niektorých z nich badať, že trošku povyrástli, alebo viac dospeli a už sa s nimi aj inak rozpráva. Možno, že to je spôsobené tým, že aj naša španielčina sa dosť zlepšila od konca školského roku.

“Pán mi pomáha nebudem sa báť. Čo mi urobí človek?” Hebr.13,5-6

Ešte stále máme prázdniny, ešte stále je obdobie dažďov a ešte stále sme bez internetu. Tento čas je úplne pohodový a oddychový pre nás. Tak sa chceme s vami trochu podeliť čo nové sme zažili v poslednom období. Tu v Lares je teraz taký kľud. Naše deti sú doma a majú prázdniny. Ich hlavná úloha doma je pomáhať rodičom na poli a starať o zvieratká – čo znamená prechádzať sa s nimi po kopcoch a prizerať ich. Táto práca deti veľmi baví. Všetci nám stále rozprávali o tom ako sa už veľmi tešia na domov a hlavne na svoje zvieratká. My tu niesme celkom sami. Pár chalanov tu ostalo pomáhať a starať sa o farnosť. Čo je veľmi dobre, lebo stále môžeme napredovať v španielskej komunikácií a môžeme tu vytvárať takú peruánsko-slovenskú rodinku.

Prázdniny v plnom nasadení

Po dlhom čase sa opäť chceme aspoň tak narýchlo ozvať na blog. Momentálne je to tak, že nemáme net a vraj ho nebudeme mať až do marca. Iba ak vycestujeme do mesta a to je práve dnes.

Návrat do reality

Po  návrate do Lares sme zažili realitu našej misie. Až teraz som pochopil, že výlet do Limy bol pre nás dovolenkou, pred prázdninami detí. V Peru majú práve v tomto čase deti veľké prázdniny, vraj kvôli tomu, že v horách je teraz hlavné obdobie dažďov. Čo je na tomto tvrdení pravda neviem. Lebo v poslednom čase mám pocit, že každý nám hovorí niečo iné :) Dá sa povedať, že kolkých ľudí sa spýtame na nejakú vec toľko roznych odpovedí máme. Napríklad, keď sme sa pýtali, že od kedy majú deti prádzniny. Na túto otázku sme dostali toľko odpovedí, že sme to nakoniec ani neriešili. A nechali sme to plavať, aby sme si zbytočne nerobili vrásky na čelách :)

Opäť v Lime

Z Lares sme vyštartovali o deň aj niečo neskôr ako sme mali pôvodne v pláne. Ale tak to tu niekedy chodí a už sa nad tým ani moc nepozastavujeme. Hlavne, že sme vôbec vyštartovali :) Cestu do Cusca už celkom dobre poznáme, ale aj tak je to vždy zaberák pre naše žalúdky. Bola to naša krátka trojhodinová príprava na 22hodinovú cestu autobusom cez Peru, teda z Cusca do hlavného mesta Limy. Obaja sme mali celkom strach, že ako to budeme zvládať. Nikdy predtým sme na takej dlhej ceste ešte neboli. Ale keď to zvládli aj ostatní tak prečo nie aj my. Začiatok našej nekonečnej cesty bol v nedeľu už za tmy 20:30 z Cusca a príchod do Limy bol na druhý deň tesne pred zotmením okolo 18stej. Celkom sme aj ľutovali, že sme nemohli pozorovať tu nádhernú prírodu od samého začiatku. Hneď ako sa začal deň tak sme boli hotoví z toho aké je Peru celé rozmanité. Videli sme nádherné pohoria, celé zelené, holé skaliská, úplnú rovinu, sneh, nespočitateľné množstvo voľne pasúcich sa lám, niečo ako piesočnatú púšť, malé mestečká a oceán. Všetko sme to pozorovali len cez okno autobusu.