utorok 26. februára 2013

“Pán mi pomáha nebudem sa báť. Čo mi urobí človek?” Hebr.13,5-6

Ešte stále máme prázdniny, ešte stále je obdobie dažďov a ešte stále sme bez internetu. Tento čas je úplne pohodový a oddychový pre nás. Tak sa chceme s vami trochu podeliť čo nové sme zažili v poslednom období. Tu v Lares je teraz taký kľud. Naše deti sú doma a majú prázdniny. Ich hlavná úloha doma je pomáhať rodičom na poli a starať o zvieratká – čo znamená prechádzať sa s nimi po kopcoch a prizerať ich. Táto práca deti veľmi baví. Všetci nám stále rozprávali o tom ako sa už veľmi tešia na domov a hlavne na svoje zvieratká. My tu niesme celkom sami. Pár chalanov tu ostalo pomáhať a starať sa o farnosť. Čo je veľmi dobre, lebo stále môžeme napredovať v španielskej komunikácií a môžeme tu vytvárať takú peruánsko-slovenskú rodinku.

Pár dní sme dávali dokopy knižnicu pre naše deti. Robili sme v tom trochu poriadok a systém. Niečo sme porobili aj v okolí nášho domčeka a zútulnili si našu izbu. Ale najviac času sme trávili v kuchyni :) Ten kto nás pozná tak sa tomu isto nečuduje. Vytiahli sme nejaké slovenské recepty a niečo sme naučili aj miestnych. Pre nás to je relax tráviť čas v kuchyni a trochu aj experimentovať. Veď keď opäť začne školský rok, tak už nato nebudeme mať čas. Varili sme šúlance, ryžový nákyp, rybaciu polievku, paradajkovú polievku, lievance piekli sme bábovku, záviny a domáci chlebík. Tu sa totiž stále jedia len sladké rožky. Niektoré recepty sa im tak páčili, že ich určite zopakujeme.

tu sa pripravuje závin
náš domáci chlieb
posedenie pri lievancoch
refresco - osvieženie
bábovka
fantastický ryžový nákyp



Jedno doobedie sme navštívili statok našej kuchárky z casity – señory Eulálie. Všade kde sa pozriete narazíte na nejaké zvieratko. Či už je to kačka, kurča, sliepka, zajac, pes, mačka alebo morské prasiatko. Všetci si vedia spokojne spolu nažívať :) Určite už viete, že morské prasiatko tu nieje žiadny domáci maznáčik, ale je to veľmi obľúbená a populárna pochúťka v celom Peru. Ja som to raz ochutnala na Vianoce, ale dúfam, že to už nebudem musieť jesť. Mne to stále pripradá ako domáce zvieratko na hranie a nie na jedenie. No a señora Eulália ich má neúrekom. Vlastne ani nevie presne koľko. V kuchyni si len tak pobehujú po zemi a k tomu má ešte jeden domček len pre morské prasiatka. Tak sme sa aj s jedným kamarátom vybrali na potravu pre ne. Martin si mohol oskúšať aké ťažké bremeno sú zvyknutý nosiť peruánci na chrbte a to aj niekoľko hodín. My sme boli len 20minút od domu.


u Eulalii žijú morčatá aj v kuchyni
Katka s Eulaliou a Josem pri morčatách


ide sa na pasto (trávu) pre morčatá
pole našej casity

berieme pasto po peruánsky   
A čo máme ešte nové? Cez prázdniny plánujeme navštíviť jazero Titicaca. Jeden náš kamarát, ktorý študuje za kňaza, býva v meste Puno, ktoré sa nachádza pri tomto známom jazere. Máme na to ešte dva týždne tak uvidíme či sa nám to podarí. A Martin tu prechádza veľkými zmenami. Okrem toho, že má o 15kg menej ako na začiatku našho pobytu v Peru, už aj dosiahol vrchol svojej viac ako dvojmesačnej brady. Teraz už opäť vyzerá ako kedysi :) Ja ten náš voľný čas využívam viac na štúdium španielčiny, aby sme vedeli správne a zrozumiteľne komunikovať. No a z toľkého študovania mi až začal rásť zub múdrosti. 
  



Keď sa trochu ukázalo slnko, tak sme sa mohli aj potúlať po kopcoch. Raz nám našu prechádzku milo predĺžili voľne sa pasúce kone. Všetky zvieratá sú tu veľmi pokojné a nič si nerobia z ľudí. Tak sme to aj využili a urobili sme zopár krásnych záberov.





No a už len jeden bonus na pobavenie. V španielčine slovo débil znamená slabý. My keď sme to počuli prvý krát, tak sme sa na tom dobre bavili. Veľmi často sa to používa v modlitbách. Napríklad : somos muy débiles – čo v preklade znamená – sme veľmi slabí. No nám to nedalo a naučili sme našich kamarátov, že čo to vlastne v našej slovenčine zanemá. Tak už sa teraz na tom aspoň nebavíme sami. 
Do skorého videnia :)
manželia Valentovci


1 komentár: