streda 3. apríla 2013

Velký týždeň v znamení kríža

Náš Veľký týždeň tu v Lares začal predsa len trochu netradične. Dlho sme sa tešili na tieto najväčšie kresťanské sviatky a hlavne nato ako to prežívajú miestny “potomkovia Inkov”. Na Kvetnú nedeľu u mňa prepukla choroba, ktorá bola sprevádzaná vysokými horúčkami, hnačkami a bolesťami celého tela. Pravdepodobne to spôsobilo nejaké jedlo. Nakoniec som sa z toho dostala za niekoľko dní. Pomohli antibiotiká, injekcie a infúzia. Zistili sme, že si musíme dávať oveľa väčší pozor na jedlo, ktoré tu jeme. Aj keď to je niekedy veľmi ťažké – slovenská hygiena by tu zatvárala asi rad radom všetky obchody, reštaurácie, kafetérie...

 Obyvatelia Lares prežívajú Veľkonočné sviatky veľmi intenzívne a vo veľkom počte sa zúčastňujú obradov, predovšetkým však všetkých procesií. Taká veľká a dostatočne dlhá procesia bola vo Veľký Piatok. Takmer celý deň sa pripravovali sochy, ktoré predstavovali Ježiša na Krížovej ceste, Pannu Máriu pod krížom a Ježiša v hrobe. Tu v Peru majú sochy veľmi dôležité miesto a vyzerajú celkom inak než tie naše. Majú normálne oblečenie, vlasy, a sú tak výrazne namaľované. Niekedy to na mňa v našom tmavom kostole pôsobí veľmi strašidelne. A ďalšia vec, ktorá tu je veľmi dôležitá sú kvety. Tých je v kostole vždy veľmi veľa. Jednu vec sme sa naučili už na začiatku, že čas je vždy len orientačný “mas o menos” – viac menej. Takže obrady Veľkého Piatku začali –viac menej- o tretej poobede a skončili o siedmej večer.

sochy Panny Márie
Ježiš padá pod krížom
ozdobovanie námestia kvetinami
naši dvaja maskoti :)
začiatok procesie

procesia1
procesia 2

deti s kvetinami čakajú na sprievod

procesia 3

návrat do kostola
odhalenie kríža

Keďže niektoré deti ostali aj cez tieto veľké sviatky v casite, tak sme vlastne ani nemali voľno a venovali sme sa deťom. Upratovali sme kostol, nacvičovali piesne, urobili sme malý výlet a pripravovali spoločne všetko čo bolo potrebné. Na obrady Bielej soboty už dorazili úplne všetky deti. Netrpezlivo sme všetci vyčkávali pred kostolom. Namiesto plánovaného začatia o 20:30 sme začali niečo po deviatej a skončili niečo pred polnocou. My sme si trochu predstavovali, čo by po týchto obradoch pokračovalo u nás doma – šunka, syry, chlebík, koláče a kadejaké dobroty. U nás v casite sa podávala “čokoláda” a deti dostali aj za hrsť sušienok. No a Veľkonočná nedeľa mi pripadala ako každá iná nedeľa, pretože poobede sme už piekli nedeľný chlieb (na celý týždeň) a robili domáce úlohy. Od pondelka už opäť začal normálny týždeň, čiže deti v Peru nemajú veľkonočné prázdniny tak ako naše deti na Slovensku.

miništranti :)
José-Luis už pripravený na krst s klepáčom v ruke

pred obradmi Bielej soboty

začíname spoločne pred kostolom s plameňom

paškál

zapálenie paškálu

"Kristus svetlo sveta"

gitaristi v akcii

záverečné požehnanie svätenou vodou
Už sme v Peru štyri mesiace. Konečne sme si zvykli už aj na tú zimu, ktorá tu bola cez obdobie dažďov. Posledné dni nám tu už ani moc nepršalo a večer už môžeme pozorovať hviezdy :). To znamená, že obdobie dažďov sa končí a pomaly prichádza obdobie sucha. Teraz to bude vraj ako na horách – večer a ráno poriadna kosa a cez deň poriadna horúčava. Tak sa máme na čo tešiť :)

Chip a Dale - naše dvojičky :)

umývanie tanierov po nedeľnom obede

škrabanie švabky
Tento rok nám pribudlo desať detí z toho štyria špunti – malí prváčikovia, ktorí zatiaľ nevedia veľmi hovoriť po španielsky, len po kečuánsky. My s Martinom sa na tom niekedy dobre bavíme, keď im rozprávame po španielsky a oni nám odpovedajú po kečuánsky. :) Ale ostatné deti nám s tým veľmi pomáhajú a robia nám tlmočníkov.
a všetci spolu :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára