Vo trojici na misii

Už dávno nie je žiadnym tajomstvom že čakáme dieťatko, pretože informácie sa po internete šíria rýchlosťou facebooku.

Zdolanie Machu Picchu

Prvý júnový víkend sme sa vybrali malá skupinka objaviť už dávno objavené mesto Inkov – Machu Picchu. Veľmi sme sa na túto výpravu tešili a celé sme to plánovali už niekoľko týždňov dopredu. Bol to pre nás nádherný a nezabudnuteľný zážitok. Veď ako by to bolo jeden rok prežiť v Peru a nenavštíviť najnavštevovanejšie miesto. Najlepšie na celej výprave bolo, že sme pred našim výstupom strávili noc v stanoch priamo pod Machu Picchu.

Návrat do civilízácie

Od prvých dní v Peru sme si hovorili, že až návrat na Slovensko bude našim návratom do civilizácie. No to sme ešte poriadne netušili čo zažijeme v skutočných domovoch našich detí z casity.

typický domček v našej oblasti (kameň, hlina, drevo, slama)

Mesiac apríl v znamení osláv

Okrem toho, že u nás doma na Slovensku sa tento mesiac tiež celkom hojne oslavovalo – sestra Sárinka mala desať rokov, môj ocino oslavoval narodeniny a aj sestra Majka slávila okrúhlu 30-tku – tak tu v Lares sa oslavovalo až až. Deti a ani my sme si tento mesiac ešte poriadne neoddýchli čo sme stále po večeroch pripravovali program, alebo piekli torty, alebo pukali pukance… Ale veď sme tu ani neprišli oddychovať :) Všetko to vlastne tak trochu smerovalo k veľkej fieste “k Pádreho narodeninám”.

Na to sme sa pripravovali už niekoľko týždňov. Je to vlastne taká veľká oslava celej casity. Na tento deň prichádzajú aj všetci rodiči detí, slávi sa sv. omša, pripravuje nekonečný program :) a taktiež sa pripravuje fantastické slávnostné jedlo. My sme sa ani nestihli čudovať aké dobroty budeme jesť.

Začiatok futbalovej sezóny

Veľmi dôležitým míľnikom našej práce tu na misii v Lares bolo minulo pondelkové reunion (stretnutie) s padrem, Pedrom a Cleofe na ktorom sme preberali zmenu harmonogramu casity. Dôležitým je preto, lebo sme sa potrebovali porozprávať o našom fungovaní tu v casite ako aj vytvorenie priestoru pre naše kurzy a doučovania detí, na ktoré tu nebol vytvorený priestor a iba sa to tak plátalo a často to nevychádzalo. A pritom to od nás padre tak veľmi chcel.

Velký týždeň v znamení kríža

Náš Veľký týždeň tu v Lares začal predsa len trochu netradične. Dlho sme sa tešili na tieto najväčšie kresťanské sviatky a hlavne nato ako to prežívajú miestny “potomkovia Inkov”. Na Kvetnú nedeľu u mňa prepukla choroba, ktorá bola sprevádzaná vysokými horúčkami, hnačkami a bolesťami celého tela. Pravdepodobne to spôsobilo nejaké jedlo. Nakoniec som sa z toho dostala za niekoľko dní. Pomohli antibiotiká, injekcie a infúzia. Zistili sme, že si musíme dávať oveľa väčší pozor na jedlo, ktoré tu jeme. Aj keď to je niekedy veľmi ťažké – slovenská hygiena by tu zatvárala asi rad radom všetky obchody, reštaurácie, kafetérie...

Ide sa do školy

Prázdniny sa pomaly, ale isto skončili. Deti sa nám vrátili po prázdninách trošku oddýchnuté, vychudnuté a plné energie. Na niektorých z nich badať, že trošku povyrástli, alebo viac dospeli a už sa s nimi aj inak rozpráva. Možno, že to je spôsobené tým, že aj naša španielčina sa dosť zlepšila od konca školského roku.