Zdolanie Machu Picchu

Prvý júnový víkend sme sa vybrali malá skupinka objaviť už dávno objavené mesto Inkov – Machu Picchu. Veľmi sme sa na túto výpravu tešili a celé sme to plánovali už niekoľko týždňov dopredu. Bol to pre nás nádherný a nezabudnuteľný zážitok. Veď ako by to bolo jeden rok prežiť v Peru a nenavštíviť najnavštevovanejšie miesto. Najlepšie na celej výprave bolo, že sme pred našim výstupom strávili noc v stanoch priamo pod Machu Picchu.

Z Lares sme my dvaja vyštartovali v piatok doobeda už so všetkými potrebnými vecami. V piatok večer sme si totiž dali stretávku v Calce aby sme sa dohodli na detailoch našej výpravy. Naša malá skupinka pozostávala z piatich členov –ja a Martin, dvaja chalani Wuarlberto a Leonidas a Cleofinnej dcéry Kely. Sobotu ráno sme zamierili do známeho mestečka Urubamba a odtiaľ do Ollantaytambo. Ollantaytambo je známe pamiatkami z čias Inkov no známe je predovšetkým vlakovou stanicou odkiaľ vyrážajú vlaky priamo do Aguas Calientes teda do Machu Picchu. Sú len dve možnosti ako sa dostať do Aguas Calientes a to vlakom alebo pešo. Pôvodne sme chceli ísť pešo cestou Inkov, ale keď sme zistili koľko by nás to stálo tak sme sa rozhodli, že pôjdeme radšej vlakom. My sme mali to šťastie, že sme dostali víza na ročný pobyt v Peru tak nás cesta vlakom vyšla 6 € (tam aj späť). Bežná cena pre turistov je okolo 100 € (tam aj späť) – celkom pekný rozdiel. Vďaka našim dokladom nás aj lístok na Machu Picchu stál polovicu z bežnej ceny a mladí čo išli s nami mali vstup v nedeľu zdarma :). Do Aguas Calientes sme dorazili sobotu poobede okolo tretej. Najskôr sme si išli kúpiť lístky na Machu Picchu a spiatočný lístok na vlak. Lístky na vlak však nebolo možné kúpiť v sobotu, jedine v nedeľu ráno o 4:30. Tak sme išli smerom k campu odkiaľ bol priamy výhľad na horu s presláveným mestom Inkov. Tam chalani rozložili tri stany, uvarili sme si vynikajúcu polievku a ďalej už nás čakal len nezabudnuteľný pokojný večer pod hviezdami. Ráno sme sa museli prebudiť už pred 4:00 aby sme stihli kúpiť lístky na vlak. Za svitania okolo siedmej sme už boli na chodníčku smerom k Machu Picchu. Samotný výstup nám trval niečo cez hodinu, takže už od skorého rána sme si mohli naplno vychutnávať a objavovať tajné uličky strateného mesta. 

raňajky pred cestou v Calce

vlak, ktorý nás bral do Aguas Calientes (mestečko pri Machu Picchu)

v campe pripravujeme polievku

Najznámejšia peruánska pamiatka priťahuje ročne stotisíce návštevníkov. Toto inkské mesto, ktoré Španieli v 16.stor. počas kolonizácie neobjavili, bolo zabudnuté a v tichosti čakalo takmer štyri storočia. Až v roku 1911 ho americký historik Hiram Bingham za pomoci miestnych obyteľov objavil. Bingham si najskôr nebol istý čo má s objavom podniknúť (hľadal totiž Vilcabambu), ale uvedomoval si že objavil niečo neuveriteľné významné. V roku 1912 a 1915 zorganizoval ďalšie expedície a zahájil dlhý proces objavovania a špekulácii, ktoré pokračujú až doteraz. Je prekvapivé, že archeológovia dodnes nevedia povedať, prečo Inkovia toto legendárne stratené mesto postavili. V porovnaní so všetkými archeologickými náleziskami v Južnej Amerike má Machu Picchu najúchvatnejšiu polohu a architektúru. Toto mesto sa nachádza v nadmorskej výške 2430mnm.  

v blízkosti neba

Mesto inkov so slávnou horou Huayna Picchu a ešte slávnejšími manželmi :)

trosku gymnastiky na Machu Picchu

ako mravenisko

ako superman

pri pohľade na tieto domčeky, sme sa chceli vrátiť do minulosti a vidieť ako to tu naozaj vypadalo

aj na Machu Picchu sú miesta, kde sa dá fajne oddýchnuť na tráve

všetci členovia našej výpravy zlava: Kely, Katka, Maťo, Wualberto, Leonidas

Ja som sa cítila trochu ako “lovkyňa tajomstiev” aj keď už všetko bolo dávno objavené :). Poriadne sme si to užili a veľmi sa tešíme z toho, že sa nám to podarilo.

nedeľný relax