Od prvých dní v Peru sme si hovorili, že až návrat na Slovensko bude našim návratom do civilizácie. No to sme ešte poriadne netušili čo zažijeme v skutočných domovoch našich detí z casity.
 |
| typický domček v našej oblasti (kameň, hlina, drevo, slama) |
Neviem či sme to už niekedy spomínali, ale táto naša casita bola zriadená pre chudobné detí z hôr. Keby neexistovala casita, tieto deti by sa len veľmi ťažko dostali do školy a do kontaktu s okolitým svetom. Tú ich chudobu sme zažili pred nejakým časom na vlastnej koži. V piatok pred dvoma týždňami sme sa vybrali s našimi deckami do komunity (osady) Ancallachi (Ankalači), kde žije 15 detí z casity. Doobeda sme upiekli záviny, aby sme mali čím obdarovať rodiny našich detí z tejto osady. Poobede o 14:30 sa začala naša dobrodružná výprava. K osem člennej skupinke sa hneď v úvode pripojil náš veselý, večne špinavý a strapatý maskot casity – pes našej kuchárky Scooby.
Do osady sme dorazili dostatočne vyčerpaný až za tmy okolo 19:00, kde sme sa hneď stretli s drsnou realitou. Tesne pred osadou nám prišiel naproti otec jednej dievčiny z casity. Oznamil nám, že nás očakávajú a že posteľ je už pre nás pripravená. Hneď sme zamierili k ich domčeku aby sme si mohli zložiť batohy. V kuchyni nás už očakávali ostatní členovia rodiny- matka a najstarší brat. Hneď nás ponúkli varenými zemiakmi v šupke a teplým čajom. Ticho sme sedeli, ohrievali sme sa ako sa len dalo a pozorovali sme ako sa pripravuje polievka.
 |
| konečne doma |
 |
| Martina s bratom a mamou pri večernej debate |
 |
| polievka na uvítanie |
 |
| morčatá žijú slobodne v každej domácnosti |
Domy v miestnych osadách sú veľmi jednoduché. Sú stavané len z kameňa a hliny a podlaha je len udupaná zemina. Domček je často jedna izba, kde je v kuchyňa, hlineno-kamenná pec a nejaká posteľ z dreva a slamy. Po domčeku bez problémov pobehujú morské prasiatka, mačky, pes a niekedy sa aj sliepka zatúla. Nám to pripadalo tak ako maštaľka. Po večeri sme sa vybrali do vedľajšieho domčeka, kde ma svoju izbu naša kamarátka Martina. Na zemi bola už pripravená naša “posteľ”. Poriadne sme sa naobliekali a uložili sme sa na nočný oddych.
 |
| náša posteľ je to na zemi |
 |
| Martinina detská izba |
Ráno sme sa prebudili do poriadnej zimy. Po raňajkách (káva a zemiaky v šupke) sme sa vybrali navštíviť rodiny ostatných detí.
 |
| Katka s malou Elizabeth, sestrou Reyny a Sol Marleni |
 |
| do tohto domčeku sa Martin nezmestil |
O ôsmej ráno sme sa vybrali spoločne na pole, kde sme pomáhali vykopávať zemiaky. Cez deň sa poriadne vyslnilo a aj nás trochu opálilo do tváre. Celá osada v sobotu pracovala na poliach a okrem toho jeden člen rodiny bol na celodennej prechádzke s lamami a ovečkami. Večer sme všetci dorazili do domčekov poriadne vyčerpaní a vyzimení, lebo hneď ako zašlo slnko, prišla zima, ktorá išla až pod kožu. Tak ako na raňajky podobne aj na obed a na večeru sa podávali zemiaky v šupke. Dostali sme aj pozvanie na pstruhov, ktoré nalovil v neďalekom potoku otec našich dvoch princezien – Reyny a Sol Marleni.
 |
| Katka to s motykou vie :) |
 |
| aj pes vie byť romantik |
 |
| na poli blízko neba |
 |
| Sol Marleni a Elizabet |
Na druhý deň, nedeľu sme sa zavčasu prebudili aby sme stihli navštíviť ešte ostatné rodiny a vybrali sme sa na púť domov do Lares – do civilizácie.
 |
| votrelec medzi alpakami |
 |
| kráska medzi alpakami |
 |
| kaplnka v Ancallachi |
Na krátky moment sme okúsili chuť domova našich detí a musíme povedať, že to vôbec nebolo jednoduché. Prežiť Vianoce na tomto mieste by bolo priam prežívaním chudoby do akej sa narodil malý Ježiško. V maštaľke v zime na slame pri zvieratkách. Takýto domov majú mnohé rodiny tu v andských horách.
 |
| na ceste sa nám ponúkali nádherné scenérie |
 |
| cestou domov sa k nám pridali ďalšie deti z casity |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára