Okrem toho, že u nás doma na Slovensku sa tento mesiac tiež celkom hojne oslavovalo – sestra Sárinka mala desať rokov, môj ocino oslavoval narodeniny a aj sestra Majka slávila okrúhlu 30-tku – tak tu v Lares sa oslavovalo až až. Deti a ani my sme si tento mesiac ešte poriadne neoddýchli čo sme stále po večeroch pripravovali program, alebo piekli torty, alebo pukali pukance… Ale veď sme tu ani neprišli oddychovať :) Všetko to vlastne tak trochu smerovalo k veľkej fieste “k Pádreho narodeninám”.
Na to sme sa pripravovali už niekoľko týždňov. Je to vlastne taká veľká oslava celej casity. Na tento deň prichádzajú aj všetci rodiči detí, slávi sa sv. omša, pripravuje nekonečný program :) a taktiež sa pripravuje fantastické slávnostné jedlo. My sme sa ani nestihli čudovať aké dobroty budeme jesť.
V pondelok 22.apríla sme si urobili malý výlet smerom do hôr spolu s Pádrem, Pedrom a Cleofé. V tento deň totiž oslavoval svoje narodeniny Pádre Leonidas, ktorý pôsobí taktiež ako salezián-misionár v komunite Amparaies. Mali sme možnosť spoznať miesto, kde pôsobí a vyskytla sa nám aj príležitosť vyskúšať si peruánske kroje. Tak sme sa z toho vytešovali. My sme mali z toho veľkú radosť, že sme mohli navštíviť toto miesto a urobiť radosť aj Pádremu Leonidasovi.
27. apríl bol náš Veľký Deň, ktorý akosi najskôr nevychádzal veľmi podľa našich predstáv. Totiž oslávenec sa nedostavil na miesto kde ho všetci netrpezlivo očakávali. Ale aj tak sa predsa nakoniec ukázal :) a začalo sa o pár hodín neskôr, ako bol pôvodný plán. Ale sme v Peru a tu sa to môže :) Existuje tu peruánsky čas! Tak sme mali aspoň trochu viacej času na výzdobu jedálne a iných priestorov.
Už od piatku sa pripravovali suroviny na slávnostné jedlo. Boli to pre nás nové veci. Samozrejme v jedálničku nechýbali varené zemiaky, biela ryža, šalát z fazule aaa morské prasiatko (to sme my nejedli iba sme si to pofotili, aby ste nám verili).
Našťastie niektorí rodičia priniesli aj baránkov či ovečky. Tak sme mali aj my mäsko. Ale na toto fajnové menu sme si museli aj celkom počkať. Najskôr bola slávnostná sv. omša a po nej asi dvojhodinový program. Všetci sa chceli zapojiť a trochu sa predviesť. Či to už boli deti z casity, rodičia, farníci alebo hostia z iných komunít. Ja som si s mojimi šikovnými žiakmi vytvorila malú kapelu a pripravili sme si jednu pesničku. Hrali sme na štyroch gitarách doprevádzali nás klávesy, perkusie, Martin na ústnej harmonike a jedno dievčatko z casity všetkých očarila svojím spevom. Ja som sa z toho veľmi tešila, lebo ešte v januári sa zdalo niečo také nereálne. Teraz už je aj atmosféra na sv. omšiach a ružencov veselšia, lebo takmer všetci spievajú a je to počúvateľné. Po obede, ktorý bol nakoniec okolo piatej poobede, sme vyprevadili našich hostí a rodičov detí.
No pre detí to ešte nebol koniec veľkej fiesty. Opäť sme upiekli mega tortu pre všetkých a deň predtým sa pukali pukance a pripravila želatina (aj to je tu veľmi obľúbená maškrta). Tak sme okolo siedmej otvorili ďalšiu časť oslavy. Zároveň sme oslavovali aj narodeniny siedmych detí z casity a kamoša Leonidasa, ktorý je odchovanec z casity. Spievali sme pesničky, jedla sa torta, pukance a želatína a tancovalo na peruánske rytmy. Celú oslavu ukončil Pádre peknými slovami a spoločnou večernou modlitbou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára