Návrat do civilízácie

Od prvých dní v Peru sme si hovorili, že až návrat na Slovensko bude našim návratom do civilizácie. No to sme ešte poriadne netušili čo zažijeme v skutočných domovoch našich detí z casity.

typický domček v našej oblasti (kameň, hlina, drevo, slama)

Mesiac apríl v znamení osláv

Okrem toho, že u nás doma na Slovensku sa tento mesiac tiež celkom hojne oslavovalo – sestra Sárinka mala desať rokov, môj ocino oslavoval narodeniny a aj sestra Majka slávila okrúhlu 30-tku – tak tu v Lares sa oslavovalo až až. Deti a ani my sme si tento mesiac ešte poriadne neoddýchli čo sme stále po večeroch pripravovali program, alebo piekli torty, alebo pukali pukance… Ale veď sme tu ani neprišli oddychovať :) Všetko to vlastne tak trochu smerovalo k veľkej fieste “k Pádreho narodeninám”.

Na to sme sa pripravovali už niekoľko týždňov. Je to vlastne taká veľká oslava celej casity. Na tento deň prichádzajú aj všetci rodiči detí, slávi sa sv. omša, pripravuje nekonečný program :) a taktiež sa pripravuje fantastické slávnostné jedlo. My sme sa ani nestihli čudovať aké dobroty budeme jesť.

Začiatok futbalovej sezóny

Veľmi dôležitým míľnikom našej práce tu na misii v Lares bolo minulo pondelkové reunion (stretnutie) s padrem, Pedrom a Cleofe na ktorom sme preberali zmenu harmonogramu casity. Dôležitým je preto, lebo sme sa potrebovali porozprávať o našom fungovaní tu v casite ako aj vytvorenie priestoru pre naše kurzy a doučovania detí, na ktoré tu nebol vytvorený priestor a iba sa to tak plátalo a často to nevychádzalo. A pritom to od nás padre tak veľmi chcel.

Velký týždeň v znamení kríža

Náš Veľký týždeň tu v Lares začal predsa len trochu netradične. Dlho sme sa tešili na tieto najväčšie kresťanské sviatky a hlavne nato ako to prežívajú miestny “potomkovia Inkov”. Na Kvetnú nedeľu u mňa prepukla choroba, ktorá bola sprevádzaná vysokými horúčkami, hnačkami a bolesťami celého tela. Pravdepodobne to spôsobilo nejaké jedlo. Nakoniec som sa z toho dostala za niekoľko dní. Pomohli antibiotiká, injekcie a infúzia. Zistili sme, že si musíme dávať oveľa väčší pozor na jedlo, ktoré tu jeme. Aj keď to je niekedy veľmi ťažké – slovenská hygiena by tu zatvárala asi rad radom všetky obchody, reštaurácie, kafetérie...

Ide sa do školy

Prázdniny sa pomaly, ale isto skončili. Deti sa nám vrátili po prázdninách trošku oddýchnuté, vychudnuté a plné energie. Na niektorých z nich badať, že trošku povyrástli, alebo viac dospeli a už sa s nimi aj inak rozpráva. Možno, že to je spôsobené tým, že aj naša španielčina sa dosť zlepšila od konca školského roku.

“Pán mi pomáha nebudem sa báť. Čo mi urobí človek?” Hebr.13,5-6

Ešte stále máme prázdniny, ešte stále je obdobie dažďov a ešte stále sme bez internetu. Tento čas je úplne pohodový a oddychový pre nás. Tak sa chceme s vami trochu podeliť čo nové sme zažili v poslednom období. Tu v Lares je teraz taký kľud. Naše deti sú doma a majú prázdniny. Ich hlavná úloha doma je pomáhať rodičom na poli a starať o zvieratká – čo znamená prechádzať sa s nimi po kopcoch a prizerať ich. Táto práca deti veľmi baví. Všetci nám stále rozprávali o tom ako sa už veľmi tešia na domov a hlavne na svoje zvieratká. My tu niesme celkom sami. Pár chalanov tu ostalo pomáhať a starať sa o farnosť. Čo je veľmi dobre, lebo stále môžeme napredovať v španielskej komunikácií a môžeme tu vytvárať takú peruánsko-slovenskú rodinku.

Prázdniny v plnom nasadení

Po dlhom čase sa opäť chceme aspoň tak narýchlo ozvať na blog. Momentálne je to tak, že nemáme net a vraj ho nebudeme mať až do marca. Iba ak vycestujeme do mesta a to je práve dnes.