“Pán mi pomáha nebudem sa báť. Čo mi urobí človek?” Hebr.13,5-6

Ešte stále máme prázdniny, ešte stále je obdobie dažďov a ešte stále sme bez internetu. Tento čas je úplne pohodový a oddychový pre nás. Tak sa chceme s vami trochu podeliť čo nové sme zažili v poslednom období. Tu v Lares je teraz taký kľud. Naše deti sú doma a majú prázdniny. Ich hlavná úloha doma je pomáhať rodičom na poli a starať o zvieratká – čo znamená prechádzať sa s nimi po kopcoch a prizerať ich. Táto práca deti veľmi baví. Všetci nám stále rozprávali o tom ako sa už veľmi tešia na domov a hlavne na svoje zvieratká. My tu niesme celkom sami. Pár chalanov tu ostalo pomáhať a starať sa o farnosť. Čo je veľmi dobre, lebo stále môžeme napredovať v španielskej komunikácií a môžeme tu vytvárať takú peruánsko-slovenskú rodinku.

Prázdniny v plnom nasadení

Po dlhom čase sa opäť chceme aspoň tak narýchlo ozvať na blog. Momentálne je to tak, že nemáme net a vraj ho nebudeme mať až do marca. Iba ak vycestujeme do mesta a to je práve dnes.

Návrat do reality

Po  návrate do Lares sme zažili realitu našej misie. Až teraz som pochopil, že výlet do Limy bol pre nás dovolenkou, pred prázdninami detí. V Peru majú práve v tomto čase deti veľké prázdniny, vraj kvôli tomu, že v horách je teraz hlavné obdobie dažďov. Čo je na tomto tvrdení pravda neviem. Lebo v poslednom čase mám pocit, že každý nám hovorí niečo iné :) Dá sa povedať, že kolkých ľudí sa spýtame na nejakú vec toľko roznych odpovedí máme. Napríklad, keď sme sa pýtali, že od kedy majú deti prádzniny. Na túto otázku sme dostali toľko odpovedí, že sme to nakoniec ani neriešili. A nechali sme to plavať, aby sme si zbytočne nerobili vrásky na čelách :)

Opäť v Lime

Z Lares sme vyštartovali o deň aj niečo neskôr ako sme mali pôvodne v pláne. Ale tak to tu niekedy chodí a už sa nad tým ani moc nepozastavujeme. Hlavne, že sme vôbec vyštartovali :) Cestu do Cusca už celkom dobre poznáme, ale aj tak je to vždy zaberák pre naše žalúdky. Bola to naša krátka trojhodinová príprava na 22hodinovú cestu autobusom cez Peru, teda z Cusca do hlavného mesta Limy. Obaja sme mali celkom strach, že ako to budeme zvládať. Nikdy predtým sme na takej dlhej ceste ešte neboli. Ale keď to zvládli aj ostatní tak prečo nie aj my. Začiatok našej nekonečnej cesty bol v nedeľu už za tmy 20:30 z Cusca a príchod do Limy bol na druhý deň tesne pred zotmením okolo 18stej. Celkom sme aj ľutovali, že sme nemohli pozorovať tu nádhernú prírodu od samého začiatku. Hneď ako sa začal deň tak sme boli hotoví z toho aké je Peru celé rozmanité. Videli sme nádherné pohoria, celé zelené, holé skaliská, úplnú rovinu, sneh, nespočitateľné množstvo voľne pasúcich sa lám, niečo ako piesočnatú púšť, malé mestečká a oceán. Všetko sme to pozorovali len cez okno autobusu.

Ako sme prežili Vianoce

Už dlho sme sa tešili a pripravovali na Vianoce. V našich predstavách sme sa stále vracali na naše rodné Slovensko. Snívali sme o ozajstnej vianočnej kapustnici, o pupákoch, o vianočnom stromčeku, o teple domova a o našich blízkych. Vedeli sme, že toto tento rok nezažijeme a že to bude trochu iné. Ale poviem to hneď na začiatok – bolo to iné vzrúšo :). Ako sme už spomínali, tu v Peru sa slávia Vianoce 25.decembra. No my dvaja sme si ani nevedeli predstaviť, že by 24.december bol taky obyčajný deň ako ostatné. No veď nakoniec ani nebol.

Štastné a Veselé VIANOCE

Koniec sveta na konci sveta

Prvý krát sme opustili Lares a vydali sme sa na vianočné nákupy do Cusca, pričom sme prvýkrát cestovali miestnou medzimestskou dopravou.
Dalo by sa povedať, že sme sa už zabývali v našom novom príbytku. Aj keď stále niečo prerábame a ujasňujeme si, kde čo ma miesto, aby sme sa v tom našom luxusnom príbytku cítili ako doma. Aj keď teplo domova mu bude stále chýbať. Isto sa pýtate prečo. Je to jednoduché. Všetkým miestnym domom chýba komín. A ten náš nie je výnimka. Všetko to vysvetľuje jeden pohľad na naše deti. väčšina z nich chodí v sandáloch hoci ja sa drkocem od zimy. Miestne ženy chodia aj za dažďa v krojoch so sukňou a pritom nesú na chrbte svoje dieťa zabalene v “mante”. Je to riadny kontrast oproti nášmu Slovensku. Starší ľudia sa snažia zachovávať starodávne zvyky. Mnohí mladí už nosia aj tenisky, ale aj to je výnimkou. Toto je len malý obraz kultúry, do ktorej sme prišli.