Koniec sveta na konci sveta

Prvý krát sme opustili Lares a vydali sme sa na vianočné nákupy do Cusca, pričom sme prvýkrát cestovali miestnou medzimestskou dopravou.
Dalo by sa povedať, že sme sa už zabývali v našom novom príbytku. Aj keď stále niečo prerábame a ujasňujeme si, kde čo ma miesto, aby sme sa v tom našom luxusnom príbytku cítili ako doma. Aj keď teplo domova mu bude stále chýbať. Isto sa pýtate prečo. Je to jednoduché. Všetkým miestnym domom chýba komín. A ten náš nie je výnimka. Všetko to vysvetľuje jeden pohľad na naše deti. väčšina z nich chodí v sandáloch hoci ja sa drkocem od zimy. Miestne ženy chodia aj za dažďa v krojoch so sukňou a pritom nesú na chrbte svoje dieťa zabalene v “mante”. Je to riadny kontrast oproti nášmu Slovensku. Starší ľudia sa snažia zachovávať starodávne zvyky. Mnohí mladí už nosia aj tenisky, ale aj to je výnimkou. Toto je len malý obraz kultúry, do ktorej sme prišli.

Mesiace január a február sú tu známe ako mesiace dažďov. Hoci si to neviem predstaviť, keď už teraz v decembri nám tu skoro stále prší. Aj v ten deň keď sme sa vybrali do Cusca nám začalo pršať. Ešte pred cestou som si dúfal, aby moc nepršalo, lebo miestne cesty sú riadne adrenalínové aj bez dažďa. Lístky na autobus nám kúpila Cleofe, mama našej casity. Kúpiť lístky znamená, že si vaše meno zapíšu do zošita a vy prídete k autobusu a poviete ako sa voláte. Celé sa to zdá veľmi jednoduché, stačí len vedieť ako vypadá váš autobus. A my sme v tomto mali trošičku problém. Keďže prerábali cestu autobusy zastavovali kúsok pred dedinou a bolo ich tam asi 6. Niektoré pre deti vracajúce sa zo školy a iné pre bežných cestujúcich. Ja som pobehal všetky autobusy a pýtal som sa na naše miesta a nikde nič nevedeli. Teraz viem, že bola chyba asi v mojej španielčine :) Ako som tak obehal všetky autobusy a neúspešne som sa vrátil ku Katke nevedeli sme čo máme robiť. Začínala nám byť aj zima, lebo pršalo. Keď odišlo auto, o ktorom sme si mysleli, že nás má zobrať, mysleli sme, že už ostávame v Lares. Našťastie prišiel za Katkou šofér autobusu, či máme kúpené lístky. Tak sa to celé dobre skončilo a prežili sme cestu do Calcy vpredu hneď vedľa vodiča. V Calce sme prestúpili do minibusu do Cusca už bez problémov. Poviem Vám tá cesta to bol riadny to zážitok.
V Cuscu sme sa stretli s Padrem Cayetanom a Pedrom, s ktorými sme sa na dátum konca sveta vybrali na nákupy. Pochodili sme centrum, kde sme rozmýšľali čo by sa hodilo pre naše decká.  Po dlhom a náročnom dni sme nakoniec kúpili malú gitaru, struny, lopty, hry, šampóny, slovníky, mapu sveta a nejaké sladkosti. V nasledujúci deň sme sa vrátili spolu s Pedrom a padrem do Lares.
Blížia sa Vianoce a my sa sa už tiež pripravuje na tieto krásne sviatky – len  v trochu inom štýle. Sme plný očakávania ako to tu vlastne všetko vyzerá na Vianoce. Tieto dni stále prichádzajú známi (pre nás noví) ľudia do Casity aj do celého mestečka Lares, aby spoločne s rodinami oslávili narodenie Ježiška. Postupne sa ozdobujú ulice, domy, obchody…Deti postavili veľmi pekné betlehemy, vyrobené zväčša z kríkov, trávy a kvetov. Len Ježiško sa v nich ešte nenarodil, tak preto tam chýba. Ale deti nám ukázali aj skrýše, kde si ho schovali na 25.decembra. Nám sa podarilo s deckami napiecť kopeec medovníkov a pripraviť nejaké vianočné ozdoby.

pečenie medovníkov

z 9kg cesta :)

vyrábanie vianočných ozdôb

Zistili sme, že Vianoce sa tu oslavujú až 25.decembra a okrem Vianoc tu budeme sláviť aj prvé sväté prijímanie. Takže náš 24.december bude taký obyčajný deň. No určite to nenecháme len tak. Máme v pláne urobiť si rybu (ak sa bude dať kúpiť na trhu) a k tomu máme ešte broskyňový kompót. Tak bude štedrá večera aj u nás. Samozrejme budeme si spievať aj naše krásne slovenské vianočné koledy.

betlehem v kaplnke(bez Ježiška)

No určite nám bude chýbať celá naša rodina a celá atmosféra rodinných Vianoc.

 Keďže už tam u nás doma na Slovensku máte 24.decembra tak Vám z celého srdca chceme zapriať krásne a požehnané sviatky plné lásky, pokoja a aj hojnosti. V myšlienkach budeme s Vami :)))