Vráťme sa na začiatok. Naša misijná sestra Katka, ktorá v Lares strávila pol roka sa prišla s nami rozlúčiť večer pred odletom. Prišla, aby nám odovzdala listy, ktoré máme doručiť do Peru. Išli sme teda spať o polnoci. Budíček o 3:30, aby sme o 5:00 mohli už byť na letisku. Mama s Vladom sa podujali, že nás pôjdu odprevadiť. Naše poloospalé tváre, preniknuté obavou z toho čo nás čaká a ako to zvládneme, hovorili za nás jasnou rečou.
mám celkom aj strach ako dopadne celá naša cesta |
Nové letisko v Madride, Barajas nás fascinovalo svojou architektúrou a doprialo nám trošku zmeny pred dlhým letom do zámoria. Zviezli sme sa metrom k nášmu odletovému terminálu, občerstvili sa jedlom, ktoré sme si zobrali na cestu. Rozlúčili sme sa s Európou a nasadli sme do nášho Airbusu A346.
Let trval 12 hodín. Preleteli sme vyše 9500 kilometrov vo výške 11kilometrov nad morom a rýchlosti 950 km/h. Čas ubiehal pomaly. Občas sa nám naskytli prenádherné obrazy oblakov a pevniny, ktorými sme sa moli kochať celú cestu, lebo sme mali miesta pri okne.
O 22:23 nášho času sme už leteli nad Latinskou Amerikou. Kde sa nám ponúkala ako na dlani rieka o ktorej si myslíme, že mohla byť Amazonka, alebo nejaký z jej prítokov.
Pol hodinu po polnoci stredoeurópskeho času sme videli poslednýkrát záblesky slnka a lietadlo sa pripravovalo na zostup.
Pristali sme o 18:50 miestneho času, čo je 00:50 stredoeurópskeho času. Na letisku nás čakal brat salezián Rafael, ktorý nás priviezol do saleziánskeho strediska. Tu sme sa zvítali so saleziánskou komunitou, ktorú tvoria 6-7 saleziáni. Všetci sú veľmi srdeční a potešení našou návštevou. V Lime sa zdržíme zopár dní kým sa nám podaria vybaviť víza na pobyt.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára